facebook instagram youtube

Katarína Palubová

Nemá potrebu vyplakávať sa svetu. Jednoducho všetko, čo má na mysli, vyleje do novej piesne. Jej vzťah k šansónovej piesni v nej prebudilo štúdium francúzskeho jazyka. Dnes, viac ako Eiffelovu vežu, pokladá za symbol Francúzska práve šansón.

Ahoj Katka. So svojou gitarou vyzeráš byť dokonale zžitá. Koľko sa venuješ hraniu a písaniu vlastných pesničiek? Kedy prišiel ten moment, že si vôbec začala niečo vlastné písať?

Ahoj. Tak dá sa povedať, že tá gitara si so mnou prežila naozaj veľa. Ja som najprv začínala klavírom. Rodičia ma prihlásili na ZUŠ keď som mala osem rokov. Predchádzali tomu neúspešné návštevy tanečných a výtvarných krúžkov a nakoniec som nejako skončila pri hudbe. Spočiatku som hrala len na klavíri, no veľmi ma lákala aj gitara. Doteraz si viem vybaviť ten moment, keď som na svoje jedenáste narodeniny rozbalila z obrovského balíka od rodičov moju prvú gitaru. Hneď som sa na nej naučila nejaké jednoduché pesničky a potom to už šlo tým správnym smerom. Začala som si pohmkávať, hrať pesničky iných interpretov, ale už mi nestačilo ani to. Vlastné piesne (zverejniteľné :D) som začala písať asi s príchodom na strednú školu a odvtedy ma to neprestalo baviť. Doprevádzam si aj klavírom a gitarou. A verím, že ma to ani baviť neprestane.

Narodila si sa na východe Slovenska. Momentálne študuješ v Brne. Je to s koncertovaním v Brne iné ako u nás na východe?

Je pravdou, že na východe to pre mňa začínalo byť celkom otvorené, niektoré kluby v Prešove, Košiciach a Bardejove ma už registrovali a preto som mala rôzne príležitosti, kde som sa mohla prezentovať. Taktiež občasná spolupráca s Alliance Francaise mi poskytla možnosť predstaviť svoju tvorbu publiku. Do Brna som prišla len nedávno, som prváčka na výške a veľa možností sa mi nenaskytlo. Mala som zopár malých koncertíkov, ale zatiaľ žiadna sláva. Mám skôr pocit, že ľudia majú skôr záujem o hudbu, na ktorú sa môžu baviť, predsa len, Brno je “študentské mesto” s párty na každom rohu. Možno som sa ešte nedostala do tých “správnych hudobných kruhov”, verím, že časom sa to zmení a snažím sa robiť všetko preto, aby tomu tak bolo.

Vo svojej piesni Paríž spievaš o tom, že by si rada hrala šansóny celý deň, aj celú noc. Máš k nim výnimočný vzťah?

Francúzštinu som sa začala učiť na gymnáziu. Keď ma počula moja pani učiteľka spievať slovenskú pieseň, prišla za mnou s tým, či by som nechcela ísť na súťaž, kde sa spievajú francúzske piesne. Dala mi veľmi veľa CDčiek, aby som si hudbu napočúvala a nesmierne som si francúzsku hudbu zamilovala. Nie len tú “starú”, napríklad Edith Piaf alebo Jacques Brel, ale taktiež aj Zaz alebo Benjamin, ktorá sa svojou hudbou veľmi približuje tej, kvázi kabaretnej tvorbe, takej energickej, ktorá sa mi veľmi páči. Je to niečo tak charakteristické pre tú krajinu, že keď mi niekto povie Paríž, nepredstavím si Eiffelovu vežu, ale ich hudbu. Je mojím snom raz si zaspievať nejaký energický šansón spolu s celým orchestrom. Nehovorím, mám rada veľa štýlov hudby, dovolím si povedať, že sa mi niektoré piesne páčia viac ako tie francúzske, ale je to pre mňa niečo také výnimočné.

Čo je pre teba najdôležitejšie pri písaní textov?

Už viac ľudí mi povedalo, že väčšina mojich textov je taká pesimistická, bojovná voči dnešnému svetu. A keď sa nad tým zamyslím, je to celkom tak. . Priznám sa, že keď som šťastná alebo sa z niečoho teším tak mám skôr chuť byť s ľuďmi a rozdávať im tú moju radosť hneď v ten moment. Mám chuť ísť von a tešiť sa zo všetkého okolo a aj keď sa snažím niečo schopné vymyslieť, tak myšlienky mi utekajú kade tade a veľakrát to dopadne tak, že len tak brnkám do gitary alebo ťukám do klavíra a o desať minút robím už niečo úplne iné. Naopak, keď sa ma niečo dotkne, zraní, tak stále beriem do ruky moju gitaru, pero a papier. Nemám potrebu vyplakávať sa svetu, jednoducho všetko, čo mám na mysli, vylejem do novej piesne. Niektoré potom putujú do šuflíka medzi nepodarky a na niektorých pracujem a po čase som schopná predviesť ich aj ostatným. Koniec koncov najpodstatnejšie pre mňa pri písaní sú asi silné pocity. Bez toho to nejde.

Aké sú tvoje najbližšie hudobné plány?

Pravdupovediac, momentálne nie som ešte celkom zvyknutá na svoj vysokoškolský život. Nie dosť, že som z nášho malého Bardejova prišla do takéhoto mesta, ktoré je síce krásne, ale pre moje orientačné schopnosti príliš veľké. Musím sa o seba vedieť postarať. A samozrejme, je tu škola, ktorú si nemôžem dovoliť odsunúť na druhú koľaj. Priznám sa, že by som najradšej zobrala gitaru na chrbát a vybrala sa na nejaké super dobrodružstvo, ale asi som na to nenabrala ešte guráž. A vôbec neviem, či niekedy naberiem :D. Chystám sa zapojiť do nejakých hudobných súťaží, uvidím ako to vyjde a v lete by som chcela uskutočniť nejaké miniturné po Slovensku, ale je to pre mňa ešte celkom ďaleko. Dúfam, že sa začlením do hudobnej komunity aj tu v Brne a možno svoju tvorbu predstavím aj iným mestám, nie len českým ale aj slovenským samozrejme. Tvorím ďalej a verím, že to aj nahrám a budem môcť moje piesne posunúť ďalej ľuďom, lebo je to pre mňa naozaj úžasný pocit, keď viem, že ľudí moja tvorba baví.



Fanpage
Katarína Palubová

Chceš nás podporiť?

folkie organic merch

Naturálne a pohodlné veci z organickej bavlny

Pre fanúšikov Folkie sme pripravili kolekciu tričiek a doplnkov vyrobených zo 100% organickej bavlny. Ak máte záujem podporiť náš projekt kúpou jedného z produktov, jednoducho nakupujte.

Nakupuj

folkie sampler

Kompilácia z vydavateľstva Folkie Records

Prvý rok máme úspešne za sebou. Ako štart do toho ďalšieho sme pre vás pripravili kompiláciu tých najlepších živých nahrávok členov našej komunity. Folkie Sampler je zároveň prvou lastovičkou vydavateľstva Folkie Records.

Vypočuj si

folkie sessions

Staň sa fanúšikom nášho youtube kanálu

V pravidelných intervaloch publikujeme nové videá s novými interpretmi. Chceš ostať v dianí? Stačí stlačiť červené tlačítko "subscribe" pod videom. Na email ti bude chodiť upozornenie o pridaní nových videí.

Sleduj